Dobrodružstvo na Dračej lodi
Termín: 16.8.2014, 6:57
...keď som prišiel na Ostrov kamaráti z DSS, už obdivovali brušné tanečnice. Pokiaľ sa vlnili na pódiu, podávam si ruky so zvedavými tvárami... A nie je podstatné, že sa nachádzame na Splanekore na Ostrove, ale hlavne to, že je tu hluk a kopec ľudí. Tie jednotlivé postavičky na pódiu vnímame ťažko, akurát Marek ukazuje že sa mu tamtá tanečnica páči.
Keď dohrá hudba, na chvíľku sa stávame najlepšiou skupinou v tlieskaní za predvedený výkon. V skutočnosti nás ale oveľa viac zaujíma kofola, a tak sa presunieme kúsok ďalej, kde trpezlivo čakáme, kým niektorým prinesú dobre orosenú kofolu a nealko pivko.
Tentoraz zadunia basy a na pódiu sa opäť predstavujú tanečnice s novým programom. Tu si už aj náš hluchonemý Marek pobúcháva dlaňami na uši a teší sa z toho, že sa v jeho hlave niečo nové deje. Sú to zvuky, alebo len vibrácie z basov...? Ktovie, hlavne že je spokojný. Spokojní a zvedaví, čo sa bude dnes ešte diať sú aj ostatní. Keďže je čas obeda, skontrolujeme čo nám nachystali naše dobré kuchárky. Potrebujeme sa posilniť a pravdaže aj pekne po sebe poupratovať.
Aj keď sa pekne držíme spolu, zrazu nás nie je desať, ale už len deväť. Jeden chýba...! Dvojičky Peťo, Paľko sú tu, taktiež Miško s Majkou... aj Ivetka s Miškou, Roman, Tomáš, Marek tiež... Kto chýba? Pravdaže, najživšie striebro: Ilonka to nevydržala a určite obdivuje niektorú z detských atrakcií. Po neúspešnom šplhaní sa po lane na nafukovacom hrade sa našla... Po dohovorení si už dáva pozor, aby neodišla bez toho aby nám nič nepovedala.
Posúvame sa ďalej... Ide k nám akýsi zelený vodník s veľkou šedivou bradou a trojkosou. A my ostávame v pomykove: "Som Váhovlad, vládca Váhu a ... " Predstaví sa, a už sme s ním kamaráti. Potrasieme si pravicami a necháme Váhovlada ísť ďalej. Aj keď ihneď zabúdame na jeho meno, ostávame podľa Ivetky v tom, že to bol Mikuláš... nevadi :).
Medzitým dostávame cukríky od uja na brehu zato, že tak skvele poslúchame. Keď tu zahrmí strela z dela a všetky tie plte, loďky a plavidlá opúšťaju breh a vydávaju sa na vodu. Máme tu pračloveka z džungle... auto na plti... húsenicu z pneumatík... zeleného dinosaura... obrovské mlynské koleso s čertami a vodníkmi, s kohútom na vrchu... a máme tu aj dračiu loď! Tá sa nám pozdáva tak, že by sme si na ňu aj trúfli. Síce sa na oblohe blíži mračno, ale toho sa nebojíme. Záchranné vesty máme, veslá tiež... A už prvá Ivetka nasadá do hojdajúcej sa lode: "Bojím, bojím.." Naše sebavedomie je na okamih otrasené. Ale po vzájomnom povzbudzovaní sa naukladáme do lode a sme pripravení vyraziť. Tri, dva, jeden, štart... a už sa plavíme Váhom. Niekomu ide veslovanie lepšie, niekomu horšie. Hlavne, že sa posúvame dopredu, aj s našimi oporami Veronikou a Marcelkou... Ani dážď, ktorý sa o chvíľu spustí nemá vplyv na naše zanietenie. Celú minitrasu úspešne zvládame a vraciame sa na breh.
Tu sa už spúšťa riadny leják... a tak sa utekáme schovať pod prístrešok, kde nás zahreje dobrá teplá káva z termosky. Pretože je všade mokro, postupne to tu utícha a my môžeme vyraziť do mesta. Na farských schodoch skoro vypustíme dušu, ale olovrant a výhľad zhora nám padne dobre. Ešte krajšia je nevesta, ktorá sa ide vydávať do farského kostolíka. Aj muzika zahrá do ucha, ale to už ideme dolu po schodoch, lebo dole na nás čaká zmrzlina a poriadny oddych v Alžbetke.
Potom už len prechádzka parkom... počkáme na autobus a plní zážitkov sa spokojni dovezieme naspäť domov :)
Marek, dobrovoľník
